Na základe zdroja surovín možno výrobu polyvinylalkoholu (PVA) kategorizovať do štyroch metód: metóda karbidu vápenatého-acetylénu, metóda-acetylénu so zemným plynom, metóda ropného-etylénu a metóda-etylén z biomasy; avšak následné kroky spracovania-vrátane polymerizácie, regenerácie, alkoholýzy a balenia-sú vo všetkých štyroch cestách podobné. Cesta biomasy konkrétne využíva na výrobu PVA suroviny, ako je cukrová trstina. Projekt s ročnou kapacitou 60 000 ton na výrobu špeciálnych PVA živíc etylénovou metódou začal svoju činnosť v roku 2024.
V tomto procese slúži ako polymerizačný monomér vinylacetát (VAC)-odvodený buď z acetylénu alebo etylénu-; metanol pôsobí ako rozpúšťadlo aj ako činidlo na prenos reťazca; a azo alebo peroxidové zlúčeniny fungujú ako iniciátory čiastočnej roztokovej polymerizačnej reakcie. Následne sa nezreagované monoméry odstránia, čím sa získa metanolový roztok polyvinylacetátu, ktorý sa potom privedie do štádia alkoholýzy. Tu prebieha transesterifikačná reakcia za alkalickej katalýzy. Po drvení, lisovaní a sušení sa získa konečný produkt PVA, ktorý sa pneumaticky dopraví do baliacej stanice.
Od uvedenia do prevádzky 60 000-ton{3}} ročne špeciálneho projektu na výrobu PVA živice, ktorý využíva etylénovú metódu, sa podarilo znížiť spotrebu energie aj emisie uhlíka. Do fázy inžinierskeho návrhu navyše vstúpil samostatný projekt s ročnou kapacitou 200 000 ton na výrobu funkčných PVA živíc etylénovou metódou.
